Staroba je obdobie, kedy sa začnú prejavovať mnohé zdravotné problémy.
Človek dosiahol určitý vek, má za sebou roky práce a snaženia, roky starostlivosti a úsilia o zabezpečenie svojej rodiny. Rozdiely medzi starými ľuďmi samozrejme existujú. Sú individuálne rozdiely v zdravotnom stave a v stupni opotrebovania. Rozdiely v sociálnom zázemí.  Rozdiely v stave ich duševného zdravia a mentálnej kondície. S odchodom zo zamestnania a s nástupom do dôchodku začína pre človeka nový život.
Menia sa priority, menia sa ich potreby a záujmy.  Čo bolo predtým kľúčové, postupne stráca na význame a dôležitosti. Do popredia vychádzajú nové potreby a priority. To všetko býva spojené s istou dávkou stresu. Toto obdobie prináša so sebou isté špecifické formy stresu. Nedostatok aktivity môže prinášať rovnaké množstvo problémov a stresov ako ich nadbytok. Je to istý paradox. Človek, ktorý predtým bojoval so stresom v dôsledku únavy a vyčerpania je zrazu stresovaný tým, že má málo povinností a málo aktivity.

Prispôsobiť sa prechodu z aktívneho produktívneho života do obdobia pracovného pokoja. Bez pracovného vyťaženia, bez úloh a problémov. S prebytkom voľného času, s ktorým môže prakticky voľne nakladať. Vzniká pocit neužitočnosti a zbytočnosti. Ten býva spojený so značnou dávkou vnútorného napätia. Niekedy môže prerásť až do depresie.

Zníženie príjmov býva pre starého človeka veľmi stresujúcim momentom.
Odchodom do dôchodku sa jeho finančné príjmy väčšinou výrazne znižujú. S individuálnymi rozdielmi. Určite sú ľudia, ktorí sú dobre finančne zabezpečení a odchod do dôchodku nie je pre nich problém. Ale to je výrazná menšina. Väčšina dôchodcov na Slovensku prežíva stres až des z toho, čo bude s nimi, keď sa dostanú do dôchodku. Žiaľ, taká je realita.

Pre mnohých dôchodcov na Slovensku znamená staroba a dôchodok život blízky biede.
To je zdrojom veľmi silného stresu. Dôchodca je nútený obmedziť svoje výdavky, vzdať sa svojich potrieb, výrazne zredukovať svoje potreby. Stresujúci stav. Pocit ekonomickej straty až závislosti spôsobuje nespokojnosť a frustráciu.

Staroba je žiaľ obdobie, kedy často dochádza k strate životného partnera.
Teda partnera, s ktorým starý človek prežil skoro celý svoj život. Výsledkom je smútok, pocit strachu a osamelosti. Starý človek zrazu cíti, že je na všetko sám. Nemá sa s kým poradiť, nemá mu kto pomôcť.  Stráca pocit istoty a ochrany. Tento stav prináša do jeho života každodenný pocit strachu a napätia. Zvyká si na osamelosť. Nikdy predtým nebol sám, nepozná tento stav, nie je s tým vnútorne vyrovnaný. Cíti sa stratený a opustený. Často smeruje k izolácii. Stresový kruh sa uzatvára, kvalita života klesá, radosť zo života sa stráca. Starý človek stojí pred úlohou vyrovnať sa s novou situáciou. Naučiť sa žiť sám. Bez životného partnera. Prvé mesiace bývajú ťažké a zložité, spojené s vysokou dávkou psychickej záťaže.
Starý človek si stále viac a naliehavejšie uvedomuje blížiaci sa koniec života.
Uvedomuje si svoj vek, uvedomuje si starobu. Cíti, že tento okamih sa blíži. Je to normálny zákonitý proces.

Umením je starnúť pokojne a s noblesou.
Starobu prežívať s pokojom a s pocitom vnútornej spokojnosti. Nemal by si robiť prehnané starosti, ani neprežívať dramatické obavy. Prijímať život s pokojom a pokorou a tešiť sa zo svojej staroby a každého pekného dňa.

Zdroj: Stromzdravia 
Zdroj obrázku: dreamstime.com/free