Američania mali svojich baby boomers – hojnosť detí narodených po druhej svetovej vojne. Tie v 60. rokoch minulého storočia ako mladí s dlhými vlasmi výrazne zmenili podobu USA. Po výdobytkoch, ako bolo presadenie sa žien do pracovného procesu či objav a sprístupnenie hormonálnej antikoncepcie, teraz odchádzajú do dôchodku. S očakávaním, že generácie, ktoré prišli po nich, im naň prispejú.
Slovensko okrem povojnového nárastu populácie zažilo ďalší veľký skok v 70. rokoch. Takzvané Husákove deti boli podľa zástancov socializmu výdobytkom istôt a dobrej propopulačnej politiky. Podľa kritikov boli, naopak, dôsledkom normalizácie, obmedzenia možností cestovania a zvýhodnenia párov s deťmi – kto deti nemal, len ťažko sa dočkal bytu. A od tridsiatky ho navyše čakali staromládenecké dane. Teraz masívna populačná bublina spred štyridsiatich rokov dotuje dôchodky povojnovej generácie. Súčasná generácia však už dôchodky Husákových detí neutiahne.
Dnes sa na Slovensku ročne narodí len zhruba polovica detí oproti takmer stotisícom na prelome 70. a 80. rokov. Tento stav trvá už zhruba dvadsať rokov. Medicínske pokroky rapídne zvyšujú vek dožitia – kým pred 60 rokmi žilo na Slovensku ani nie dvetisíc ľudí nad 90 rokov, vlani ich už bolo šesťnásobne viac. Celkový počet obyvateľstva pritom stúpol v tom istom období len o mierne viac než polovicu. V skratke: Slovensko starne. A rýchlo. Spolu s Českom patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny Európy. Husákove deti už nesplodili rovnako početnú generáciu.
Dlhodobá tendencia
Demografi však nevolajú po návrate k vysokej pôrodnosti, naopak. Baby boomers i Husákove deti sú z dlhodobého hľadiska skôr anomáliou, nie normálom. Takzvaná demografická premena sa začala už v roku 1800 a bude pokračovať zhruba do konca tohto storočia. Jej podstatou je vo vyspelých krajinách postupný pokles úmrtnosti nasledovaný poklesom pôrodnosti. Pred úbytkom obyvateľstva varovali štatistici už medzi dvoma svetovými vojnami. Vtedy začali štáty zásadnejšie zasahovať do reprodukčného správania. Sociálne štáty ako Švédsko či  Francúzsko podporovali pôrodnosť finančne, fašistické Taliansko či Nemecko apelovali skôr na národnú hrdosť – a drasticky obmedzovali prístup k antikoncepcii a potratom. Nič však výraznejšie a dlhodobejšie správanie ľudí nezmenilo.
Paul Demeny z výskumnej neziskovky Population Council zhŕňa základné dôvody, prečo ľudia vo vyspelých krajinách dôsledne zvažujú počet detí: výchova si vyžaduje vysoké náklady, musia sa vzdať významnej časti svojichpríjmov v prospech starostlivosti o dieťa, dieťa neprispieva svojou prácou do rodinného rozpočtu a rodičia ho nepotrebujú na to, aby sa o nich vo vyššom veku dieťa finančne postaralo. Čím je krajina vyspelejšia, tým sú tieto faktory významnejšie.
Ako však dopĺňa nobelovský ekonóm Gary Becker, v starostlivosti o deti nastal za uplynulých dvesto rokov výrazný posun od kvantity ku kvalite: rodičia majú síce menej detí, no oveľa viac sa im venujú a dbajú o ich rozvoj. Pre krajiny to síce znamená menej aktívnych ľudí, no s mimoriadne kvalitným vzdelaním.

Zdroj: etrend.sk